Príbehy

Dušana:

„ Som rozvedena matka troch maloletych deti. Nicolas nar. 2002, dvojčatka Vaneska a Alexander nar. 2004. Uz 7 rokov ich vychovavam sama. Moj byvaly manzel si neplni vyzivovaciu povinost a vobec sa o nich nezaujima. Svoje deti nesmierne milujem, som hrda matka na moje 3 male maciatka. Dna 21.4.20011 sa mi zrutil svet. Nicolaskovi diagnostikovali leukemiu. Od tohoto dna sme zacali bojovat a stale bojujeme. Chceme zvitazit nad tymto ochorenim. Ked sa ocitnete v takej situacii, davate si otazky PRECO???? Nik Vam neda odpoved …. Neda sa to prijat, len sa tomu musite postavit a celit tomu! Na onkologii som so synom stravila 9 mesiacov hospitalizacie. Po celu dobu som ho ochranovala, utierala slzy, ked mal bolesti, masirovala koncatiny, ktore ho velmi boleli. Hrali sme sa, ucili a stale bojovali a verili, ze raz prejdeme cez dvere odelenia a vratime sa domov. Spoznali sme tam velmi vela ludi, mamicky a deti s rovnakym alebo podobnym osudom. Vedeli sme sa podrzat medzi sebou, zasmiat, plakat. Viete, tazke je to mozno pre Vas pochopit a vcitit sa prave do tejto situacie, ale pre mna su ti ludia a detičky moja rodina. Moju onko rodinu milujem.Velakrat som sedela na balkone na odeleni a premyslala. Trha Vam srdce od zialu a nemozete ani len plakat, nemozete ukazat pred dietatom, ze ste smutna. Stale musite byt usmiata a dodavat mu energiu, nic ine. Lebo vy sedite pri posteli Vasho dietata a len sa pozerate. Mate uplne zviazane ruky. Tak velmi by ste chceli pomoct a neda sa. Nemate ako pomoct. Tento pocit je najhorsi pre Vas ako pre matku. A popritom som stale premyslala, co je s dvojcatami. Moja matka sa o nich starala po celu hospitalizaciu doma. Za co som jej velmi vdacna. Pri poslednom protokole som sa začala striedat s matkou v nemocnici. Musela som ist do prace nakolko sama vsetko financujem. Cely kolobeh mojej rodiny. Minali sa peniazky, tak som musela znova nastupit do prace. Posledny mesiac hospitalizacie bol jeden neskutocny kolotoc. Praca, domacnost, deti a nemocnica. Po nocnej, pred nocnou, pred poobednou, po rannej som stale tocila auto TT – BA. Chcela som byt stale pri synovi a videla som, ze moja mama nezvlada ten napor v nemocnici. Plakala a psychicky sa zrutila.

Po dlhych a dlhych mesiacoch sme uspesne ukoncili liecbu v nemocnici a hospitalizaciu a konecne sme sa dostali do domacej liecby. Bol to ten najkrajsi den v mojom zivote. Doma stale berieme chemoterapiu v liekoch a chodime poctivo na vsetky odbery a kontroly. Zatial mame vysledky dobre. Bojim sa to az tak nahlas povedat. Ale moj syn sa ma vynikajuco a to aj vdaka Vam. Vdaka Vasej finančnej pomoci a podpore. DAKUJEME! Vdaka Vam mozem synovi nakupovat zdrave potraviny, ovocie, zeleninku, lieky. Este raz dakujem. Vy ste nasi DOBRI ANJELI. Je to uzasne vidiet ako sa Nicolasko znova smeje, beha, hraje futbal, tesi sa a skvele sa uči v skole. Mame krasne vlasky, hnede pevne a vlnite.Uz nenosi siltovku uplne vtlacenu na hlavicke aby nik nevidel, ze mame holu hlavicku bez vlasov, ale teraz si geluje vlasky s usmevom na tvari 🙂 Dakujeme DOBRYM ANJELOM, ze vzdy pri nas stoji a nesmierne nam pomaha!“ Vasa Dusana

Niko, Dolný Kubín:

Boli to posledné novembrové dni 2012.Prišlo to ako blesk z jasného neba. V priebehu jedného týždňa sa svet pre nás otočil naruby. Na chvíľu, keď nám lekárka po CT vyšetrení oznámila správu o prítomnosti cudzieho tkaniva v Nikovej hlavičke nikdy nezabudneme. Magnetická rezonancia potvrdila tumor. Náročná operácia hlavičky sa naplánovala o týždeň. Nikdy predtým sme ani netušili, že takéto niečo môže postihnúť aj nás. Prišiel deň D – deň operácie. Posledné pohľady a lúčenie pred operáciou. Uvidíme ho ešte? V akom stave bude po operácii? Navonok, pred svojim dieťaťom, nedávame na sebe nič poznať a lúčime sa s ním s úmevom. Záplava emócií prichádza až po odchode z oddelenia. Operácia trvala dlhých 5 hodín. Niko mal zrejme okrem svojej mamičky a zdravotného personálu vo svojej blízkosti aj svojich anjelov. Operácia prebehla úspešne a bez väčších komplikácií. Prvé pooperačné dni boli ťažké. Teraz sa už Niko zotavuje.Po operácii ostali následky v podobe ťažkých a zdrevenených nožičiek, mierne poškodenie zrakového centra a rozkolísaný metabolizmus. Nožičky a chôdza sa aj vďaka rehabilitáciám a domácim cvičeniam výrazne zlepšili. Čakajú nás ďalšie vyšetrenia a kontroly. V marci by mal Niki absolvovať chemoterapiu. Aj keď výsledky z histológie potvrdili tumor prveho stupňa – najnižšej skupiny nebezpečnosti, uvedomujeme si, že stále nemáme vyhraté, no veríme v dobrý koniec … Čo by ste chceli povedať alebo odkázať Vašim dobrým anjelom?

Nikdy som sa hlboko nezamýšľal myšlienkou pomáhať niekomu, koho nepoznám. Veď človek má dosť svojich problémov. Čas od času, a hlavne v predvianočnom období sme aj my prispeli drobnou sumou. Nejak sa ale človek pri tom hlboko nezmýšľa nad tým, je to len také uspokojenie duše a pocit byť v predvianočnom období lepším človekom. Až teraz, keď sa nás situácia priamo dotýka, viac vnímame hodnotu pomoci, nielen tej finančnej, ale aj psychickej. Dobrým anjelom patrí náš obdiv a úcta.

Martina:

Dobrý Anjel sú výnimočné slová, za ktorými sa skrývajú výnimoční ľudia. Tí, ktorí pomáhajú trpiacim. Rodinám, ktorým ťažká choroba “nahlodala“ relatívne pokojný život , tak ako aj nám. Vzala to najdôležitejšie – zdravie. Kto zažije tú trpkú skúsenosť, keď sa začne všetko rúcať, počnúc zlou prognózou zdravotného stavu chorého člena rodiny cez sociálnu izoláciu a finančnú tieseň, zdieľa iste môj pohľad, že DA je dar. Verte prosím, viem o čom hovorím. Sme 4-členná rodina, synovia majú takmer 4 a 7 rokov. Keď nám vstúpil do cesty Dobrý anjel, mladší z nich mal 1,5 roka a stanovenú diagnózu myeloidná leukémia. To, čo som zažívala ako matka, nemusím azda ani písať. Bolesť, strach, obavy o to čo bude ,ako sa dá vôbec ďalej žiť… Na onkológii v BA sme sa stali dočasným suvenírom v piatok a už v pondelok nám ponúkla sociálna sestra info o pomoci z DA. My sme o ňom vedeli už predtým. Tiež sme prispievali. O nejaký čas sme však sami boli odkázaní na pomoc z DA. Pravidelne v rovnaký deň v mesiaci nám nabiehali na účet peniažky. Keď náš drobec bojoval, finančne sme to absolútne nezvládali a príspevok od Vás nám umožnil zmierniť nežiaduce účinky chemoterapie kúpou liečivých preparátov, takisto sme príspevok využívali na úhradu pohonných hmôt pri našich presunoch z a do nemocnice, hygienickú starostlivosť… Dnes sme už nejaký čas doma a snažíme sa ísť ďalej, ale stále je to aj s Vašou pomocou… Chcela by som poďakovať všetkým dobrým anjelom, ktorí nás podržali , aj keď nás nepoznajú! Každý jeden cent si skutočne vážime a zo srdca ĎAKUJEME!!! Vašu pomoc potrebujú mnohé bojujúce deti, ale aj dospelí. Prosím Vás ostaňte s nami, s našou veľkou rodinou, od Vašej pomoci sú mnohí závislí. Každá mamička, s ktorou som sa počas našej niekoľkomesačnej hospitalizácie rozprávala, bola vďačná za pomoc od Vás. Práve mi stekajú po lícach slzy, slzy vďaky a dojatia, že sa v dnešnom svete nájdu dobrí ľudia a nezištne sú ochotní pomôcť druhému. Aj darovaním mála sa dokážu veľké veci. Pomôžete tým nejednému nahnutému osudu dieťaťa, tak ako to je aj s naším. Neberte to prosím len ako frázu, naozaj je Vaša pomoc prínosom, aj keď si o nás prečítate možno len virtuálne a možno ste na dlhšiu chvíľu zapochybovali, či sa Vám oplatí venovať niečo do rúk neznámym… Pred každého jedného z Vás by som sa s mojou rodinou postavila a osobne poďakovala za to, čo ste pre nás urobili! Veľmi ste nám pomohli na našej tŕnistej onkologickej a transplantačnej ceste. Netrúfam si povedať, či sme naplno v cieli, ale šli sme doň s Vašou pomocou o čosi ľahšie. Patrí Vám naša VĎAKA a PROSBA ZÁROVEŇ. Buďte prosím naďalej Dobrým anjelom . ĎAKUJEM, že ste, ĎAKUJEM za VAŠU DOTERAJŠIU POMOC. Ďakujem, že ste boli trpezliví dočítať moje riadky… S úctou, vďakou a pozdravom Martina a Lukáško

Peťka:

Ako 4-ročná bojovala s nádorom v dutine brušnej. Prešla si kadečím, chúďa. Operácie, chemoterapie, komplikácie. Časť nádoru vyoperovali, časť ostala. Po rokoch, keď sa ako tak spamätali z liečby aj komplikácií, sa jej rakovina minulého roku vrátila. Nádor začal rásť a to ešte na oveľa horšom mieste. Obtočený okolo miechy. A tak Peťa bojuje znova. Operácie, ožarovanie a neustále cestovanie. Bratislava, Banská Bystrica, Ostrava…toľko zákrokov, toľko liekov, toľko bolesti a komplikácií. Ako sa to dá finančne zvládnuť, keď mamka nepracuje, ale sprevádza ju pri tomto boji? Ťažko čo len pomyslieť. A práve vďaka Dobrým Anjelom sa to dá. Peťa je odvážna. Plná chuti bojovať. Doteraz sa bránila aj chemoterapii kvôli vláskom, radšej denne dochádzala na ožarovanie. Toľko málo bola doma pri rodine, že prosila, aby mohla aspoň teraz dochádzať. Už zmenila svoj postoj. Nastupuje na novú liečbu. Ako ju poznáme zapostuje o tom na facebooku. Je to perfektná baba!